História územia dnešného Slovenska sa v súčasnosti zameriava hlavne na obdobia od vzniku Samovej ríše. O pôvodnom osídlení tunajších oblastí sa len hmlisto hovorí o rímskom období a osídlení Germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Sčítanejšiemu človeku určite nepríde neznámy ani pojem Púchovská kultúra /príp. skoršia Halštatská/. Omnoho menej ľudí dnes vie o pôvodnejšom obyvateľstve tunajších oblastí, o Keltoch. Pritom práve Kelti boli najpodstatnejším etnikom doby železnej. V období medzi 5. a 4. storočím pred n. l. prenikli do oblasti strednej Európy a stali sa tu dominantným etnikom. Ich migračné trasy pokryli v podstate celý vtedajší Európsky kontinent. My sa zameriame konkrétne na naše oblasti. V oblasti dnešných Čiech bol usídlený hlavne podkmeň Bojov a na Morave a západnom Slovensku Bolkovia /Tektoságovia/. Na strednom Slovensku to boli napr. Kotíni.
Podrobnejšie si tu chronologicky rozdelíme náčelníkov, kniežatá, panovníkov a prezidentov, ktorí vládli na území dnešného Slovenska v priebehu jeho známej histórie. Jednotlivých panovníkov potom budeme bližšie rozoberať v príslušných kategóriách formou životopisov. Vládcovia sú zoradený chronologicky. Sledujú sa tu rovnako 
Rimania prišli do bližšieho kontaktu s oblasťou dnešného Slovenska až v období prvého storočia nášho letopočtu. Konkrétne ich prítomnosť v tunajšej oblasti môžeme rozdeliť do troch častí.
Slovanstvo a Slovania. Etnikum „tisícich“ podôb jedného jazyka. V spletitom starovekom bludisku národov sa nám začínajú prvýkrát objavovať písomné zmienky naznačujúce slovanské obyvateľstvo v prácach Herodota /t.j. v 5 storočí pred naším letopočtom/. Ide hlavne o dohady o pravdepodobnej príslušnosti kmeňov Neurov a Skýtov k tomuto etniku. Konkrétnejšie pomenovanie a lokalizácia slovanského etnika pod menom Venedi, Veneti, Venadi bola stanovená až v prameňoch z obdobia prvého storočia nášho letopočtu perom Plínia Staršieho /Naturali historia/ a Tacita /Germania/. Konkrétnejšie lokalizovali takto pomenované obyvateľstvo do územia od Baltského mora až po rieku Vislu. V druhom storočí nášho letopočtu Ptolemaios vo svojej Geografii znova popisuje kmeň Venedov ako jeden z mnohých obývajúcich oblasti spomínaného územia. Celkovo možno pramene vzťahujúce sa na Slovanov a územie Slovenska rozdeliť na epigrafické pramene /nápisy/, numizmatické pramene /napr. Biatek/ a excerptá antických autorov /tj. zmienky v dobovej literatúre/.
Chápanie stredoveku je v dnešnom ponímaní z časti rehabilitovaným, no napriek tomu ešte značne imaginárnym skostnatelím patogénom v celkovom ponímaní histórie. Je to výmysel z dôb renesancie a osvietenstva, ktoré sa snažili vykresliť ho ako niečo temné a špinavé. Renesancia a jej vnímanie sveta vryli tomuto obdobiu jeho neskoršie nelichotivé vnímanie. Vhodili tak do jedného koša jedno tisícročie európskych dejín s jednotnou značkou úpadku a obrátili sa na v ich ponímaní zlaté obdobie antiky. Antický svet pritom vnímal svet z vnútra.